„Aj medzinárodné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Európska
fiškálna rada či OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)
odporúčajú len postupné a opatrné smerovanie k reštriktívnej fiškálnej
politike. Konsolidácia sa preto plánuje od roku 2023, čo uvádza aj
vládny program stability,“ uviedlo ministerstvo financií.
Rezort upozornil, že korekcia má zasiahnuť v prípade, ak Slovensko
nepostupuje dostatočne rýchlo k takzvanému vyrovnanému rozpočtu. „Minulý
rok však ovplyvnila verejné financie na Slovensku pandémia, čo
zodpovedá takzvaným výnimočným okolnostiam, keď sa korekčný mechanizmus
neuplatňuje. Z toho dôvodu nedošlo k identifikácii odchýlenia ani
hodnoteniu odchýlky za minulý rok ani zo strany Ministerstva financií
SR, ani zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ pripomenulo ministerstvo. Prípadné navrhnutie korekčného mechanizmu by tak podľa MF nemalo ekonomickú ani právnu oporu.
RRZ však zdôraznila, že štrukturálny deficit dosiahol v roku 2020 úroveň
3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom aj po zohľadnení
neočakávaných výpadkov príjmov sa medziročne zhoršil o 0,4 % HDP. Podľa
názoru RRZ by sa preto mal opäť spustiť korekčný mechanizmus zároveň s
ukončením výnimočných okolností. Korekčný mechanizmus by mal podľa rady
spočívať v stanovení limitu verejných výdavkov už od roku 2022.
Zohľadňoval by pritom vládou stanovenú trajektóriu zlepšovania
štrukturálneho salda a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa,
vychádzajúceho z aktualizovaného odhadu štrukturálneho deficitu na rok
2021, ktorý RRZ v súčasnosti odhaduje na úrovni 3,7 % HDP.
Ministerstvo financií uviedlo, že sa pokúšalo presadiť sprísnenie
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by okrem iného
zahŕňal aj „automat“ postupného znižovania deficitu. „Tento návrh však nepodporila celá koalícia. Preto stále platí pôvodné znenie dlhovej brzdy,“ dodal rezort.